Kyslé dažde
Pri spaľovaní ropy a uhlia vzniká oxid siričitý a oxidy dusíka a uhľovodíky obsahujú výfukové plyny automobilov. To sú hlavné škodlivé látky. Pôsobením slnečného žiarenia vznikajú z oxidov dusíka a uhľovodíkov ďalšie nebezpečné látky, ako napríklad ozón.
Tieto látky znovu reagujú s oxidmi dusíka a síry a v nepatrných kvapôčkach vody, ktoré sa pohromade prejavujú ako mraky, tvoria kyseliny obsahujúce síru a dusík.
Hoci je toto nebezpečenstvo dnes už všeobecne známe, priemysel na celom svete sa neustále rýchlo rozvíja bez ohľadu na životné prostredie. Následkami kyslých dažďov tak trpia aj krajiny, ktoré sa samy na ich vzniku príliš nepodieľajú.
Dôsledky kyslých dažďov
-Kyslými dažďami trpí veľa miliónov hektárov európskych lesov. Oxid siričitý je príčinou odumierania veľkého množstva stromov. Rovnako zhubné účinky majú výfukové plyny automobilov. Stromy sú príliš choré a slabé, aby sa samy zotavili.
Znečistenie ovzdušia môže vážne poškodiť aj dospelé, statné stromy, pretože výrazne znižujú ich odolnosť voči mrazu, chorobám a plesniam. Štúdie z Ameriky ukázali, že znečistenie ovzdušia spomaľuje rast lesov, hoci na nich ináč nie je viditeľné nijaké poškodenie. Následky spôsobené kyslými dažďami za päťdesiat alebo sto rokov môžeme len odhadovať.
-V Nórsku, Švédsku, Škótsku, Kanade a vo východných štátoch USA uhynuli za krátky čas tisíce rýb. Väčšina z nich na otravu hliníkom, ktorý vyplavil kyslý dážď z pôdy a dostal ho do vody.
Zasiahnuté boli aj rybožravé vtáky. Značne sa spomalil aj nárast populácie niektorých vzácnych cicavcov. Vysoký obsah hliníka sa objavil aj v telách bezstavovcov a ovplyvnil rovnováhu celého ekosystému. V povodí mnohých riek už nežije vodnár potočný, kedysi hojný, pretože zmizli larvy určitých druhov hmyzu, ktoré tvorili hlavnú súčasť jeho potravy.
Dnes už prakticky neexistuje na severnej pologuli väčšia oblasť, ktorú by kyslé dažde viac alebo menej nepoznamenali.